Rozvoj reči u dieťaťa. Kedy zbystriť pozornosť?

Reč je považovaná za nástroj myslenia a jednu z foriem dorozumievania. Počiatky hovoreného slova sa pritom začínajú vyvíjať už v období, keď je bábätko v maternici. Dieťa cez placentu dobre vníma a počuje okolité hlasy i zvuky.

Po pôrode tak zreteľne rozpozná hlas matky, ktorá sa mu počas tehotenstva nespočetne veľakrát prihovárala. Výskumy taktiež potvrdili, že pokiaľ mamička dieťaťu v brušku púšťa obľúbenú hudbu, tá ho po narodení zaručene upokojí v plačlivých a nepokojných momentoch.

Čo sa týka skutočného rozvoja reči, ide samozrejme o náročnejší proces. Ako by to malo v konkrétnom veku dieťaťa vyzerať?

Každé dieťa je iné …

… a preto neporovnávajte! Vývoj reči sa u každého dieťaťa líši. Je nutné rešpektovať vývojovú úroveň, na ktorej sa dieťa nachádza. Bez ohľadu na znalosť toho, čo by dieťa malo v danom veku vedieť, je rozumné tréningom nadväzovať na úroveň, ktorú už dieťa dosiahlo.

  • Približne v jednom roku života sa objavuje prvé slovo a dieťa postupne začína hovoriť. Ak rozpráva málo, je potrebné už okolo druhého roka života zistiť, kde môže byť problém, hľadať možné príčiny vo vývoji či výchovné chyby. Po treťom roku by mala byť reč rozvinutá. U takto malých detí nás ešte nezaujíma výslovnosť. Tá príde na rad najskôr po štvrtom roku. V ranom veku je dôležitá hlavne obsahová a sociálna zložka reči.
  • Dieťa v 3 rokoch by malo pomenovať bežné veci na obrázku, ukázať veci podľa použitia, ukázať na obrázku činnosť. V tomto veku dieťa chápe pojmy „ja, moje“, správne používa súhlas „áno“ a odmietnutie „nie“, odpovedá na otázky „Čo robíš?“, „Kde?“. Zaujíma sa o obrázkové knižky a krátke príbehy. Trojročné dieťa bežne uprednostňuje slovnú formu komunikácie a má skúsenosť, že pomocou reči dosahuje svoj cieľ.
  • Medzi 3 a 3,5 rokmi dieťa ukáže obrázok podľa podstatného znaku a kladie otázky „Prečo?“, „Kedy?“. Dokáže definovať predmet na obrázku. Reprodukuje jednoduchú riekanku, chápe protiklady a identifikuje veci podľa spoločných podstatných znakov. Dokáže povedať svoje meno, mená súrodencov a kamarátov. Pokúša sa o krátku konverzáciu.
  • V 4 rokoch dieťa vie priradiť obrázky k nadradeným pojmom, ukázať obrázok podľa aktuálnej situácie. Obvykle rado počúva rozprávky a chápe ich dej. Dieťa v tomto veku by malo vedieť vysvetliť, na čo používame pusu, bicykel, knihu atď. Spontánne informuje o zážitkoch, pocitoch a prianiach. Vie odovzdať krátky odkaz (Šmardová & Bednářová, 2007)

Majte na pamäti, že …

Dieťa do troch rokov je ešte malé a reč má zatiaľ dostatok času sa upraviť. Od tohto veku je ale dobré venovať pozornosť tomu, ako dieťa rozpráva. Vývoj reči sleduje detský lekár počas pravidelných kontrol. Môže tiež odporučiť návštevu logopéda. S nápravou rečových vád by sa totiž malo začať najneskôr v piatich rokoch. Väčšinu z nich sa tak podarí zvládnuť skôr, než dieťa nastúpi do školy

Rečové poruchy

Za hranicu pre určenie správneho rozvoja reči u dieťaťa sa považuje tretí rok. Vtedy by malo dieťa používať aspoň jednoduché vety alebo rozvetvené slová. Ak nastane problém a ešte ani na konci tretieho roka nie je znateľný pokrok, dieťa býva odoslané k logopédovi. Väčšinou na žiadosť detského lekára či odporúčania učiteliek z materskej školy. Mýtus o tom, že logopédia sa zaoberá výlučne výslovnosťou, je už hádam za nami.  Okrem porúch slovnej zásoby a tempa reči môžu nastať poruchy, ktoré s vývojom reči príliš nesúvisí. Ktoré sú to?

  • Zajakavosť – typická u neurotických detí, prejavuje sa zadrhovaním reči, opakovaním prvého písmena, dieťa sa nedokáže dobre vyjadriť. Tento problém sa postupom času zhoršuje.
  • Breptavosť – rýchla reč, pri ktorej dieťa prehĺta koncovky a komunikácia je obtiažna. Vzniká väčšinou ako dôsledok psychického napätia.
  • Patlavosť – dieťa nedobre vyslovuje podaktoré hlásky. Buď dochádza priamo k ráčkovaniu a zle vyslovuje písmená „r“, „ľ“ i sykavky, prípadne vysloví inú hlásku (namiesto „b“ povie „p“, alebo miesto „k“ vysloví „t“).
  • Huhňavosť – ak má dieťa zväčšenú nosnú mandľu, respektíve trpí rázštepom podnebia, môže huhňať, čiže vyslovovať nezrozumiteľne, laicky povedané nosom.
  • Mutizmus – rečová neschopnosť, to znamená zástava reči psychického rázu, napríklad po traumatickej, stresujúcej udalosti.

Ako dieťaťu s rečou pomôcť?

Čítanie, rozprávanie, prezeranie obrázkov a neustála komunikácia je pre dosiahnutie pokrokov v reči najdôležitejšia. Ak tieto činnosti nezameníte za sledovanie videí na tablete, pesničiek na YouTube a rozprávok v televízii, veľké napredovanie nečakajte. Snaha dieťaťa „rozrozprávať“ sa nezaobíde bez trpezlivosti. Dôležité sú pomalé krôčiky a postupovať vždy od tých najjednoduchších slov. Chváľte dieťa, povzbudzujte a motivujte. Neupozorňujte ho na nedostatky. Naopak, poukazujte na to dobré.

Pred tým, než dieťa začne používať jednotlivé slová, sa u neho objavuje chuť k opakovaniu slov. Táto fáza je nutný odrazový mostík pre samotnú aktívnu slovnú zásobu dieťaťa. Posilňujte v dieťatku snahu opakovať slová a láskyplne ho opravte, ak sa zmýli. Opakovanie pochopiteľne postupne vymizne a dieťa začína pomenovávať i komentovať veci, javy, situácie spontánne a najmä samo.

Tablety a ani mobily nepotrebujú

Odborníci tvrdia, že do troch rokov by dieťa nemalo prísť do kontaktu s televíziou ani s počítačom. Deti v tomto veku dej nesledujú, iba sedia a sledujú hýbajúce sa obrázky. Z pohľadu vývoja reči je to teda absolútne zbytočné. Deti do troch, štyroch rokov potrebujú realitu. Tá poskytuje dostatočné zmyslové vnímanie – deti si potrebujú veci ohmatať, ochutnať, sadnúť si na lúku, v lese na peň, hádzať kamienkami a počúvať ich dopad na zem. Bez zmyslového poznávania sveta je obsah reči chudobný, oklieštený a nepresný.

Pre malé dieťa je poznávanie hmatom prirodzené. Až časom prídu na rad knižky, ktoré tiež vyberáme podľa veku dieťaťa. Musíte uznať, že počítač, video, tablet i televízia ostávajú v podstate  stále rovnaké.

 

Ďalšie zaujímavé články nájdete na našom BLOGU a nakúpiť môžete na našom e-shope.

Pridať komentár