Prvé dieťa je pre čerstvú mamičku veľkým krokom do neznáma. Možno už z vlastnej skúsenosti viete, že s každým ďalším potomkom k mnohým, a treba povedať, že celkom prirodzeným situáciám, pristupujete inak. Reč je napríklad aj o detskom plači.

Práve ten dokáže narobiť vrásky na čele nejednej z nás. Ba čo viac, ak v náručí držíte svoj prvý uzlíček a malé deti ste doposiaľ vídavali iba na ihriskách alebo v rukách vašich skúsenejších kamarátok, môže vás i poriadne vykoľajiť. Ale pekne poporiadku.

Na úvod by sme chceli zdôrazniť to, čo spomíname aj v titulku článku – detského plaču sa nebojte. Ako inak vám má totiž bábätko dať najavo, čo mu chýba? Ak sa naučíte odhaliť konkrétnu príčinu, máte vyhraté. A vedzte, že v skutočnosti to nie je žiadna veda. Skúsme si zhrnúť najčastejšie dôvody detského plaču.

Čo trápi dieťatko, ktoré plače?

• Zima, alebo naopak priveľké teplo
• Hlad
• Smäd
• Nervozita mamičky, ktorá sa zákonite prenáša aj na dieťa
• Únava
• Neobľúbená činnosť (odsávanie soplíkov, kúpanie a podobne)
• Detská kolika
• Malá pozornosť zo strany rodičov a snaha dieťaťa na seba upozorniť
• Choroba
• Reflux
• Plynatosť
• Diskomfort pri dojčení

Pokiaľ patríte k rodičom, ktorých detský plač dokáže riadne zneistiť, nie ste vôbec raritou. Práve naopak. Zmeny v správaní dospelých sú podložené i vedecky. Na základe výskumov bolo dokázané, že detský plač je naladený na vnútornej tóninu svojich rodičov. Pri jeho počúvaní im zvyšuje krvný tlak a vygraduje nervozitu. Plač, ako už bolo povedané – jediný nástroj komunikácie novorodenca, je prírodou nastavený tiež tak, aby v krajnom prípade zachránil jeho život. 

Rady odborníkov v kocke

V prvom rade si uvedomte, že plačom vám dieťatko čosi oznamuje. Neznamená to vašu neschopnosť, preto sa z ničoho neobviňujte.

Odhaľte príčinu plaču, no hlave ostaňte v kľude. V opačnom prípade sa nevyhnete začarovanému kolobehu, keď sa vaša nervozita prenáša na dieťa a naopak.

Ak začínate cítiť podráždenosť, a máte tú možnosť, požiadajte niekoho z rodiny alebo susedku, aby vám dieťa na chvíľku postrážili a venujte sa inej činnosti. Prípadne uložte bábo bezpečne do postieľky, odíďte do inej miestnosti, pustite si obľúbenú hudbu, sadnite si, stres predýchajte a až potom sa k dieťatku vráťte.

Nájdite príčinu

Z rôznych pozorovaní vyplynulo, že novorodenec počas prvého a druhého mesiaca plače v priemere jednu až tri hodiny denne. Dĺžka plaču býva samozrejme individuálna. Ešteže existujú rôzne, praxou overené metódy, ktorými plač možno utíšiť.

Odporúčania, ako postupovať, keď dieťa plače

• Dajte mu najesť/napiť. Ak sa po nakŕmení bábätko upokojí, plačom oznamovalo, že je hladné. 
• Pritúľte sa k nemu a hladkajte ho. Doprajte mu pocit bezpečia a lásky. 
• Skontrolujte dieťatku plienku, či je v suchu, nemá zaparený zadoček, alebo necíti iné nepohodlie súvisiace s vylučovaním.
• Používate správny prací prostriedok? Nevhodný typ prípravku dráždi jemnú, detskú pokožku.
• Pohojdajte ho. Či už je to náruč, postieľka, šatka alebo detské kresielko, pravidelný pohyb, ktorý súvisí s hojdaním, môže pomôcť dieťatko upokojiť a aj uspať. 
• Vítané je i kočíkovanie na čerstvom vzduchu. Mierne natriasanie po chodníku, aspoň podľa skúseností mamičiek, je osvedčeným trikom na utíšenie bábätka.
• Noste ho na rukách alebo v nosiči. Dieťa nosené v šatke cíti vašu blízkosť, voľnými rukami ho môžete hladkať, prípadne sa venovať iným činnostiam. 
• Dajte mu niečo cumľať. Nemusí to byť iba cumlík, obľúbený býva aj mamin malíček.
• Upútajte jeho pozornosť hračkou, obrazom aj zaujímavým predmetom v izbe.
• Rozprávajte sa s ním, spievajte mu milým a pokojným hlasom. 
• Nikdy plačúcim bábätkom netraste, mohli by ste mu ublížiť!
• Nič nezaberá? Nechajte ho chvíľku vyplakať. Ak mu naozaj nič nie je, upokojí sa a troška plaču mu ozaj neublíži. 

Pár slov na povzbudenie

Známy americký pediater Dr. William Sears tvrdí: „Deti, ktoré veľa plačú, sú vo všeobecnosti aktívnejšie, fyzicky aj komunikačne sa vyvíjajú rýchlejšie a bývajú menej vystavené syndrómu náhleho úmrtia novorodenca. Keďže vyžadujú viac lásky, maznania i pozornosti, ich emocionálny svet sa neustále obohacuje.“

…áno, detský plač rodičov neraz otravuje a veľmi stresuje, no zároveň je akousi rodičovskou skúškou. Jej splnenie sa ale nezaobíde bez lásky, duševnej pohody a eliminovania nervového vypätia. Tak na to, prosím, myslite.