Patríte do kategórie rodičov, ktorí si v rámci starostlivosti o deti (do)pomôžu aj modernými technológiami, alebo sa im všemožne vyhýbate? Čo je pri ich využívaní deťmi najväčším rizikom?  Detská psychologička a odborná garantka projektu Deti na nete Mária Tóthová Šimčáková nám odpovedala na otázky, ktoré pravdepodobne zaujímajú aj vás. 

Pani doktorka, aké sú, podľa vás, tri najväčšie riziká príliš intenzívneho kontaktu detí s internetom, najmä sociálnymi sieťami?

• Nežiaduce využívanie  technológií  sa spája s klasickou viktimizáciou (obviňovaním) druhých. Deti sú presvedčené, že kamaráti pozerajú (vytvárajú, nahrávajú, pridávajú obsah) vo väčšej miere než oni samotné. A rodičia sú presvedčení, že ich deti „nie sú problém“, no skôr tie iné. Takýmto praktikám sa dá iba veľmi ťažko brániť. No malo by sa, pretože technológie dávame do rúk deťom my dospelí, preto máme navrhovať a kontrolovať pravidlá, ktoré by deti chránili. 
• Ďalej, deti sa priznávajú k pozeraniu nežiaducich obsahov, nahrávaniu, foteniu nevhodných videí – obrázkov, často zosmiešňovaniu a ubližovaniu druhým. Pre deti sa „neškodná“ zábava nahrávania a zverejňovania stala bežnou praxou už v čase dospievania. Výnimočnou nie je, žiaľ, ani kyberšikana. Stáva sa predsa bez vedomia alebo súhlasu odfotenej či nahranej osoby, keďže primárnym účelom je danú osobu zosmiešniť a zdiskreditovať.
• V dnešnej dobe majú deti čoraz viac času vyhľadávať informácie či kontakty na internete, čo môže priniesť nevodné styky s neznámymi ľuďmi, ide o tzv. fenomén cudzej osoby. Mali by sme deťom zdôrazňovať, že kontakty sa udržiavajú výlučne s reálnymi osobami, s ktorými bývame v spojení aj v reálnom svete.

Vek detí, ktoré si v dnešnej dobe túžia založiť profil na sociálnej sieti, najmä Instagrame a Facebooku, je čoraz nižší. Ako by mal rodič k takejto požiadavke pristupovať?

Áno, máte pravdu. Špeciálnu kategóriu tvoria deti, ktoré sa už pomerne v mladom veku stávajú tzv. detskými influencermi, respektíve hviezdami sociálnych sietí. Samozrejme, začína to aktivitou alebo kariérou niektorého z rodičov. Takýto „sharenting“ sa môže niekedy aj oplatiť. Pokiaľ však dieťa vyhľadáva nové aktivity, vždy by malo mať súhlas rodiča, a to predovšetkým v prípade, ak nenapĺňa vekový limit na danú službu. Rodič by mal mať vo svojej „krabičke hesiel“ heslá a prístupy ku všetkým detským kontám  a službám, využívaným jeho dieťaťom. Teenagerom sa to samozrejme nepáči, no do veku 15 – 16 rokov na to treba dbať.

Dopredu tiež treba dohodnúť zásadu, že dieťa má ukázať a dať si schváliť rodičom všetky fotografie, ktoré o sebe zdieľa na profiloch.  Ak  rodič vidí, že s ním dieťa zdieľa veci a ukazuje mu, čo na internete robí, nemusí to riešiť pokútne poza jeho chrbát. Ide o prejav dôvery, ktorá je vo vzťahu rodič – dieťa nesmierne dôležitá. Spoločne môžu ísť na Instagram, aby rodič videl, čo tam dieťa má a môže sa ho opýtať, prečo tam „zavesilo“ takú a onakú fotografiu alebo príspevok. 

Čo ak sa naše dieťa rozhodne, že si chce založiť blog. Mali by sme ich v tom podporiť, alebo nie?

Dôležitá je téma a samozrejme obsah, ktorý chce dieťa zdieľať. 

Na platforme, akou je Instagram, nájdeme množstvo profilov malých rozkošných detí, ktoré vznikli aktivitou a uverejňovaním fotografií rodičmi. Aký máte na to názor?

Dnes už každý chápe, že používanie sociálnych sietí prináša množstvo výhod: sme v „kontakte“ s priateľmi, so svetom, s trendmi, môžeme sa vzdelávať, inšpirovať, pracovať, podnikať, v určitých prípadoch aj zarábať. Dôležité je uvedomiť si, že s obsahom, ktorý zdieľame, zároveň vytvárame niečo nezvratné a zrejme aj trvalé, pretože čo je raz „na nete“, nedá sa z virtuálnych vôd len tak odstrániť. Vytvárame tým totiž niečo, čo sa nazýva internetová stopa. Kým sme na fotografiách len my sami, je to v poriadku. No zdieľaním fotografií svojich malých detí v skutočnosti robíme aj ich vlastnú internetovú stopu. Zo začiatku bez toho, aby o tom vedeli a mohli sa rozhodnúť, či sa im to páči, alebo nie.

Často sú to práve rodičia, prípadne starší súrodenci, ktorí pripravia deťom pôdu, aby mohli vstúpiť do sveta sociálnych médií. A tá je naozaj nízka. V prípade Facebooku napríklad 13 rokov. Realita je taká, že dnes už dvanásťročné deti majú úplne bežne profily na Facebooku či Instagrame. Najhoršie na tom je, že deti sú dnes technicky mimoriadne zdatné a vlastne často zdatnejšie, než samotní rodičia. Nahodia si vlastné heslá a rodičia tak strácajú nad obsahom kontrolu.

Čo nasleduje? Aké sú ďalšie riziká?

Fotografie a ich uverejňovanie môžu byť citlivou záležitosťou aj neskôr, keď dieťa dosiahne vekový limit, aby mohlo používať sociálne siete samé. Začne si vytvárať vlastnú identitu, zdieľať obsah, s ktorým by rodičia nemuseli súhlasiť. Aj preto by mal byť štart do života so sociálnymi sieťami pod dohľadom a intenzívnou kontrolou rodičov. Ešte predtým je ale potrebné neustále deťom vysvetľovať, prečo je nebezpečné uverejňovať hocijaký obsah a dohodnúť si s nimi jasné pravidlá.

Záverom …

Osobný názor detskej psychologičky: „Deťom vždy kladiem otázku, či vedia, kedy vznikla ich prvá internetová stopa. Je veľmi zaujímavé, že veľká skupina detí to dokáže definovať veľmi presne: vtedy, keď sa narodili. Pretože práve vtedy „ma mama dala na sociálnu sieť a moje fotky potom uverejňovala všade a stále“. Existuje kategória detí, ktorá je prezentačná, v podstate s tým nemá problém a nevníma to ako oblasť, ktorá by ich nejakým spôsobom zaťažovala. No stretla som sa už s kategóriou detí, ktoré obťažuje, že sú od útleho detstva vystavené prezentovaniu bez akejkoľvek konzultácie. Vo svete nájdeme dokonca prípady, keď si deti uvedomili takéto zahlcovanie a riešia ho právnou cestou.“