Keď deti ostávajú (dlhší čas) doma. Koľko času im dovolíte stráviť s mobilom či tabletom v ruke?

Moderné technológie ovplyvňujú nielen svet dospelých, ale aj naše deti. Dnes už nie je  žiadnou vzácnosťou, ak päťročné dieťa ovláda základné funkcie na počítači lepšie, než povedzme zaviazať si šnúrky na topánkach.

Rôzne okolnosti častokrát dostávajú rodičov do situácie, keď doslova odložia deti k počítaču, aby postíhali ďalšie činnosti. Svoje samozrejme zohráva i pohodlie rodičov, ktorí ich pred počítač posadia a deti im dajú aspoň na chvíľku pokoj. 

Chrípkové epidémie, zranenia, nariadenia kompetentných orgánov, zatvorené škôlky či školy. To sú mnohé, treba povedať, že spravidla (ne)očakávané situácie, počas ktorých sa nemálo rodičov, v snahe zabaviť svoje detičky, spolieha na technologické vychytávky. Patríte medzi nich i vy? V tom prípade sú nasledujúce riadky určené aj pre vás.

Hlavne sa nezblázniť

Dôvodom môže byť naša psychohygiena v boji s ponorkovou chorobou, respektíve povinný home office, keď je práca s deťmi a krikom za chrbtom náročná a vyčerpávajúca. „Vývoj sa nedá zastaviť,“ súhlasí Štefan Matula z Ústavu detskej psychológie a patopsychológie a dodáva: „Hračky pre deti boli v posledných dekádach technicky náročnejšie, no vždy to boli len hračky. Avšak, technický pokrok prináša hračky, ktoré slúžia aj na iné účely.“ Psychológ jedným dychom dodáva, že aj výrobcovia by mali na deti viac myslieť, pretože podaktoré displeje vyžadujú väčšiu námahu na sledovanie. „Na slnku obsah ledva vidieť a deti, ktoré sú na obdobných hrách závislejšie, musia po čase nosiť okuliare,“ dodáva Matula. 

Zdravotné riziká nepodceňujte

Zhoršený zrak nie je jediným problémom, na ktorý odborníci upozorňujú. Deti, ktoré vyrastajú doslova v zajatí moderných technológií, majú údajne obmedzenú slovnú zásobu, nie sú schopné analyzovať informácie a riešiť problémy. Dokonca horšie znášajú i kritiku. Všetky tieto rysy sa potom môžu objaviť aj v puberte sa sprevádzať ich až do dospelosti. 

Odborníci zdôrazňujú, že pri deťoch je potrebné čas strávený v zajatí rôznych hier a moderných vychytávok eliminovať. Deti do päť rokov by mali so smartfónmi či tabletmi „fungovať“ maximálne hodinku denne a pod dohľadom. Vo veku, keď už chodia do školy, odborníci odporúčajú maximálne dve hodiny denne. Psychologička Lýdia Žáková popisuje situáciu týmito slovami: „Deti sa rodia stále rovnaké, iba do iných podmienok. Do sveta, ktorý je rýchlejší a technologicky vyspelejší. Je fajn, keď moderné technológie deťom pomáhajú v rozvoji, žiaľ stáva sa, že nad tabletmi a smartfónmi strávia toľko času, že nevidia ako zapadá slnko a už vonkoncom netušia, na ktorej svetovej strane zapadá. Takto sa odpájame od kolobehu prírody, čo je veľká daň.“

Výsledky prieskumov nepustia

Viac svetla do problematiky priniesol globálny prieskum. Potvrdil, že dnešné deti sú skutočne zručnejšie v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami v ich veku. Takmer tretina detí medzi druhým a piatym rokom života dokáže bez problémov vytočí telefónne číslo, štvrtina zvláda základnú manipuláciu a prepínanie medzi internetovými stránkami. Viac ako sedemdesiat percent robí s myškou úkony, ktoré rodičov i starých rodičov môžu až prekvapiť. No akonáhle prichádza na reálny život, výsledky sú do značnej miery odlišné. Len polovica detí pozná adresu svojho bydliska a iba desať percent dokáže už zmienené viazanie šnúrok. Z dieťaťa tak možno vyrastie IT odborník, ale čo sa fyzických zdatností týka, ocitá sa na podpriemernej úrovni. Riešením nie je striktný zákaz kontaktu detí s technológiami, ale rovnomerne rozložený čas na hranie, domáce povinnosti a rozvíjanie zručností v reálnom svete.

Školský psychológ Michal Hacaj prízvukuje, že vo všetkých aktivitách spätých s modernými technológiami treba brať do úvahy vek. „Ak sa dieťa nielen hrá, no v smartfóne či tablete sleduje dokumenty, respektíve náučné filmy, bol by som benevolentnejší.“  

Ochranné softvéry vedia deti obísť

Existuje množstvo pomocných softvérov, ktoré blokujú nežiadúci obsah (pornografiu, násilie alebo rasovú neznášanlivosť). Deti sú však technologicky stále zdatnejšie a veľa vecí vedia šikovne ukryť. História pozretí sa dá predsa vymazať, iné zas robia v zašifrovanom prostredí. Zákaz preto zjavne nie je riešením. Všetko je o komunikácii. „Zvážte hodnotenia typu: To je hlúposť, čo pozeráš,“ dodáva Hacaj. „Mne ako rodičovi sa niektoré veci môžu zdať banálne, ale deti majú svoj pohľad na vec. Treba prejaviť záujem a ak sa dá, podporiť ich v konkrétnej činnosti. Pokiaľ vidím, že si syn prezerá fotografie, stiahnem mu program na úpravu fotiek a nech robí fotoalbumy. Snažme sa, nech je pohyb v tomto svete efektívny a dieťa sa aj niečo naučí.“

Iná doba si vyžaduje iné riešenia

Netreba zabúdať ani na ďalší významný fakt, a síce – dnešné deti iný svet nepoznajú. Rodičia zažili svet bez internetu a mobilov, oni nie. Ide o prirodzenú súčasť ich života.  Preto je najdôležitejšie nájsť kompromis, neodtrhávať ich násilím od technológií, nezakazovať. Psychológ Štefan Matula tvrdí, že ak dáme deťom možnosť pracovať s technológiami, musíme byť minimálne o krok vpred. „Je našou morálnou povinnosťou, aby sme si najprv sami naštudovali priestor, do ktorého deti virtuálne púšťame,“ tvrdí odborník. A čo je najdôležitejšie, buďme im príkladom. 

Záverom…

Ak sme sami neustále na mobile a internete, je ťažké zakázať to našim deťom. Využime čas, ktorý sme v týchto dňoch aj trošku nútene dostali na to, aby sme so svojimi ratolesťami diskutovali častejšie. Napríklad aj o ich živote vo svete najmodernejších technológií.

Pridať komentár