Na túto tému sme sa porozprávali s detskou psychologičkou Mgr. Silviou Érsekovou, ktorá má k danej téme rozhodne čo povedať. Práve v tomto období totiž mnoho rodičov netuší, čo je pre ich deti z hľadiska aktivít a vyplnenia prázdninového času najlepšie. Patríte k nim aj vy? Potom vám vyjadrenia odborníčky určite pomôžu prípadné dilemy prekonať.
Ako by mali vyzerať letné prázdniny z pohľadu detského psychológa? Čo by počas nich malo dieťa robiť a zažiť, aby to bolo ideálne pre jeho psychiku a psychický vývoj?
Prázdniny sú časom, keď vybočíme z bežného stereotypu pracovných a školských povinností. Rodiny by ich mali využiť na oddych a na také spoločné činnosti, na ktoré nebol priestor, keď deti chodili do školy.
Deti sú hravé v každom veku, preto im treba umožniť, aby teraz mali viac času na voľnú hru, do ktorej rodičia nezasahujú. Pre psychiku a zdravý psychický vývin sú dôležité dostatok oddychu a spánku, hra a pohyb na čerstvom vzduchu s kamarátmi, zážitky a spoločne trávený čas s rodičmi, starými rodičmi a inými príbuznými.
Nesmú však zabudnúť ani to, aby zachovali aj určitý režim, a očakávali od detí, že budú vykonávať bežné „povinnosti“: odkladať si svoje veci, pomôcť v domácnosti a záhradke. Mali by platiť tiež pravidlá, koľko môžu denne pozerať televíziu, do kedy môžu byť u kamarátov, o koľkej majú ísť spať.

Začnime u škôlkarov. Jeden extrém býva, že sa rodičia „zbavia“ detí takmer na celé prázdniny, druhý zas, že podaktoré úzkostlivejšie mamičky sa boja predškolské dieťa vyslať na pár dní a nocí mimo domova. Aký na to máte názor?
Rodičia najlepšie poznajú svoje deti – aj najlepšie odhadnú, či „zvládnu“ niekoľko nocí mimo domova. Samozrejme, treba sa pozrieť aj na to, či sú ich obavy reálne alebo len príliš chránia svoje dieťa.
Keď nie ste toho názoru, aby vaše deti prespali mimo domova (napríklad u starých rodičov), tak začnite pozvoľna.
Zverte svoje deti starým rodičom alebo vašim súrodencom (či iným dospelým, ktorým dôverujete) iba na pár hodín. Tento čas môžete postupne predlžovať. Vaše deti sa večer vrátia domov.
Keď im chcete dopriať „prespávačku“, skúste buď len na 1 noc – ideálne u babky a dedka alebo u kamaráta, alebo u seba doma na dvore (či obývačke) v stane.
Vy aj vaše predškolské dieťa tak zažijete na vlastnej koži, aké to je.
Väčšina škôlkarov (od 4 rokov) je pripravená na to, aby spali 1-2 noci mimo domova. Musia však prespať u človeka, s ktorým majú blízky vzťah. Deťom môže byť smutno večer za maminkou a tatinkom, môžu aj plakať, ale dajú sa upokojiť. Mimochodom, tento smútok je normálny.
Či deti budú chcieť tráviť niekoľko dní mimo domova alebo prespať, závisí od:
- predošlých skúseností, keď ich niekto „strážil“ na pár hodín alebo cez deň,
- do akej miery sú rodičia vyrovnaní s tým, že o ich deti sa bude starať niekto iný,
- ako sa s nimi rozlúčite a čo im poviete,
- ako ich doma privítate,
- aký majú vzťah s človekom, s kým majú tráviť viac hodín (alebo deň aj noc),
- ako veľmi poznajú v prostredie, v ktorom budú bez vás,
- iných zážitkov, osobnosti, temperamentu a mentálnej úrovne detí.
Čo, respektíve aký typ prázdnin – z pohľadu dní mimo domova a aktivít, by ste ako detská psychologička odporúčala v prípade školákov, povedzme od prvej triedy do druhého stupňa základnej školy?
Školáci už majú ozajstných priateľov, s ktorými chcú tráviť čas. Je prirodzené, že uprednostňujú vzťahy s inými deťmi pred dospelými. Zoznamujú sa, budujú nové priateľstvá. Majú svoje záujmy a koníčky.
Preto sú pre nich vhodné tábory – či už denné alebo s týždenným pobytom, ideálne podľa zamerania vášho dieťaťa.
Inými možnosťami sú práve „prespávačky“ u kamarátov, rôzne krúžky a výlety.
Starší ľudia im zas ukazujú iný svet. Starí rodičia radi rozprávajú vnúčatám príbehy z dávnych dôb, môžu ich naučiť staré remeslá aj to, ako spomaliť. Preto môžete svojim deťom dopriať víkendy a „týždňovku“ u starých rodičov. Deti sú empatické a rovnako v domácnosti aj pomôžu.
Ďalšou možnosťou môže byť zapojiť svoje deti do dobrovoľníckych aktivít: či budete spolu venčiť psov z útulku alebo navštevovať starších ľudí a podobne. Otužíte váš vzťah, zapojíte ich do širšieho spoločenského života. Budú sa cítiť užitočné, nápomocné a zažijú ten skvelý pocit, ako urobiť pre niekoho niečo nezištne.

Ako je to s učením počas prázdnin?
Prázdniny slúžia na oddych, hru a stretávanie sa s kamarátmi. Nie som zástancom toho, aby ste sa s deťmi učili rovnako, ako počas školského obdobia a nútili ich písať diktáty.
Učenie totiž nie je len o tom, že váš školák alebo školáčka sedia doma pri písacom stole a riešia si nejaké úlohy.
Za „učenie sa“ ráta aj to, keď vaše dieťa kreslí, tvorí, prečíta si knihu, pozoruje prírodu, varí a nakupuje s vami, alebo keď spolu plánujete výlet. Učením je taktiež objavovanie prírody, starostlivosť o domáce zvieratká alebo pomoc doma.
Do všetkých týchto činností deti zapájajú svoje myslenie, fantáziu, pamäť, pozornosť, jemnú a hrubú motoriku a rozvíjajú svoje pracovné návyky: začať a dokončiť činnosť, naplánovať činnosť, vydržať pri nej.
Učenie je o spoznávaní sveta, o rozširovaní svojich vedomostí aj skúseností, o praktickom využití učiva, o zdokonaľovaní vlastných schopností. Ukážte im, kde a ako môžu využiť to, čo sa naučili v škole na hodine biológie, geografie, matematiky či angličtiny.
Napríklad môžu spočítať, koľko budú platiť za zmrzlinu a zaplatiť ju – takto prakticky riešite matematické úlohy. Na výlete sa môžete porozprávať o tom, čo si pamätá zo školy o hrade, na ktorom ste. Môžete si však prečítať aj nové informácie (učíte sa zemepis/geografiu). U babky a dedka môže pozorovať ako rastú zvieratká (to je biológia).
Aký by mali rodičia svojim školákom pripraviť prázdninový program?
Treba brať do úvahy vaše časové a finančné možnosti. Porozmýšľajte, s ktorými ľuďmi sa môžete spojiť pri strážení detí (môžete sa aj vystriedať). Ideálny prázdninový program vyzerá takto:
- dieťa má režim – vie, v akom čase vstávať a ísť spať a musí si umývať zuby, či sa prezliekať z pyžama,
- má dosť času na voľnú hru a na seba,
- môže sa stretávať s priateľmi,
- má dosť pohybu vonku,
- učí sa niečo nové: bicyklovať, skladať puzzle atď,
- výlety s rodičmi, kde spoznáva okolie a prekonáva aj svoje limity, napríklad na túre,
- má aj povinnosti: polievať každý deň kvety, vyložiť umývačku, vytriediť hračky.
Dôležité je neponáhľať sa, brať ohľad na každého člena rodiny – na to, kto čo chce cez prázdniny robiť. Hlavne vnímať veci s ľahkosťou, veľa sa smiať a baviť sa.
Požiadavky detí na ideálne prázdniny sú zrejme individuálne. Alebo sa mýlim? Akú máte skúsenosť ako detský psychológ? Nájdeme aj spoločných menovateľov všetkých detí?
Deti sa tešia, že nemusia chodiť do školy. Ich ideálna predstava je, že si budú môcť robiť to, čo chcú a kedy chcú – nebudú žiadne pravidlá ani povinnosti.
Deti si predstavujú prázdniny aj podľa toho, čo im hovoria kamaráti, a aké ste mali prázdniny minulý rok. Vy, rodičia im ukazujete, ako by mali vyzerať prázdniny a ako zmysluplne sa dajú využiť.

Čo najviac riešia pri plánovaní prázdnin rodičia tínedžerov?
Tínedžeri majú väčšinou jasnú predstavu o tom, ako by mali vyzerať ideálne prázdniny: Môžu odmietať všetky činnosti, ktoré súvisia s akýmikoľvek povinnosťami. Chcú tráviť všetok čas so svojimi priateľmi a plánujú aj výlety či prespávačky.
Rodičia najčastejšie riešia to, čo im dovoliť: kde ich pustiť, a čo robiť so znudeným tínedžerom, alebo s takým, ktorý je vkuse na mobile či na počítači.
Mali by ste im jasne povedať, čo od nich očakávate, čo sa týka fungovania počas prázdnin:
- domáce práce
- čas doma s rodinou
- stráženie mladších súrodencov
- čas s priateľmi: pravidlá
- hľadať kompromis a umožniť im, čo oni chcú (pravidlá však nastavujete vy).
Tí rodičia, ktorí majú dobré vzťahy so svojimi tínedžermi, to môžu mať ľahšie. Neznamená to však, že nebudú chcieť posunúť čas, ktorí môžu tráviť s priateľmi alebo na mobile.
Ako sa pozeráte na prázdniny u nekonečnej počítačovej hry?
Je to nebezpečné, aj keď veľmi pohodlné riešenie. Rodič na jednej strane vie, že deti sú doma, vo svojej izbe a hrajú sa. Na druhej strane však riskujú, že ich deti budú mať zdravotné či psychické problémy.
Nie som zásadne proti počítačovým hrám, treba však ten čas limitovať a limity dodržiavať. Je nutné zabezpečiť deťom aj iné činnosti. Preto je režim (i keď voľnejší), dôležitý aj počas prázdnin. Ak vaše deti boli zvyknuté, že vám pomáhajú aj počas školského roka, tak to budú (a mali by) robiť aj počas prázdnin.
Zážitky, ktoré deti zbierajú počas leta sú nielen o tom, že posilňujú vzťahy s inými ľuďmi ale aj o tom, že dieťa zisťuje, čo ho baví, čo ho láka, čo by chcelo robiť.
Dôležitým vzorom pri trávení voľného času sú práve rodičia. Čo robíte, keď máte voľný čas? Sedíte pred notebookom, či ťukáte do mobilu? Alebo si čítate knihu, cvičíte jogu, maľujete, vyrábate šperky, záhradkárčite, ste veľký kutil? Môžete ich inšpirovať, a hlavne, nevidia nečinnosť a nezmysluplnosť.

Obracia sa na vás, ako na detskú psychologičku, v čase prázdnin menej rodičov než počas školského roka?
V lete som vždy aspoň nejaké dni pracovala. Mám deti, ktoré ku mne začali chodiť na hrové stretnutia (je to forma poradenstva) počas školského roka, tak s nimi pokračujeme aj v lete. Rodičia si uvedomujú, aké sú tieto stretnutia pre deti nápomocné. A nechodia len kvôli ťažkostiam, ktoré súvisia so školou a s učením, takže pokračovať v spolupráci aj v lete je celkom pre nich samozrejmé.
Tento rok mám síce oveľa viac klientov aj v lete, ale nemá to súvis s tým, o aké obdobie ide (či sú to prázdniny, alebo nie), dokonca ani tým, že máme za sebou obdobie pandémie.
Rodičia, ktorí hľadajú pomoc, tak využívajú aj letné obdobie.
Môžu byť prázdniny liekom na určité problémy, ktoré cez rok v psychologickej poradni riešite?
Ja poskytujem výchovné poradenstvo hlavne pre rodičov s malými deťmi (aktuálne nepracujem v psychologickej poradni).
Pravdou však je, že prázdniny môžu byť „liekom proti bolesti“ na mnohé problémy súvisiace so školou (problémy s učením, zlé vzťahy so spolužiakmi, tréma, bolesti brucha). Bolesť však len tlmia na istý čas. Ak nebudeme hľadať príčinu a nezačneme ju liečiť, tak sa problémy novým školským rokom vrátia.
Odporúčate počas prázdnin aj rodičom nejaké aktivity, ktoré by mali robiť spolu s deťmi, aby im pomohli zbaviť sa určitého psychického problému, prípadne ho aspoň zmiernili?
Záleží od závažnosti problému. Deťom však všeobecne pomáhajú maličkosti: čas pre seba a pre voľnú hru. Čas trávený len s jedným rodičom o samote pri príjemnej činnosti. Keď vidí záujem. Liečivým je pohyb v prírode:
- odporúčam pravidelne sa vybrať s deťmi na túru,
- dovoľte im ísť vlastným tempom,
- veďte ich k tomu, aby počúvali zvuky lesa, dýchali vôňu lesa, dotýkali sa listov, kmeňov, kameňov,
- aby ste kráčali istý úsek aj potichu (každý sa môže zahĺbiť do seba),
- aby ste kráčali aj vo dvojiciach. Tému určia deti. Niekedy sa chcú rozprávať o tom, čo ich trápi.
Nič nekomplikujte a užite si leto.
Mgr. Silvia Érseková je vyštudovaná psychologička, poradkyňa, autorka projektu Na káve so psychologičkou©, autorka projektu O deťoch ©. Môžete ju sledovať na stránke www.odetoch.sk alebo na facebooku @odetoch.